Slovenský Muhammad Ali: Box neoklameš – čo do neho dáš, to sa ti vráti

Slovenský Muhammad Ali: Box neoklameš – čo do neho dáš, to sa ti vráti

28. júla 2021

V Národnom športovom centre (NŠC) zintenzívňujeme snahy o propagáciu našich športovcov.
Preto sme sa rozhodli vytvoriť rubriku PREDSTAVUJEM VÁM, v ktorej postupne predstavíme príbehy vybraných elitných športovcov zaradených do podpory NŠC... Začíname talentovaným boxerom.

Po futbale, džude či tanci sa v 11 rokoch vydal do boxerského ringu. Ten robí dodnes a po 25 rokoch dostal slovenský box pod päť olympijských kruhov:

ANDREJ „BANDI“ CSEMEZ:

 




O sebe
V mojom okolí mi hovoria Bandi. Môj boxerský vzor je Muhammad Ali, boxerský velikán, ktorý prepísal históriu boxu. Legendárne zápasy Ali vs. Frasier či Ali vs. Foreman mám napozerané nespočetnekrát. Pred svojimi zápasmi často pozerám práve Aliho higlighty,“ hovorí Galanťan Andrej Csemez.

O boxe
Box považuje za komplexný a veľmi náročný šport. „Nestačí trénovať telo, ale hlavne myseľ.   Box jednoducho neoklameš – čo do neho dáš, to sa ti vráti.“

O trénerovi
Za zlom v „Bandiho“ kariére môžeme považovať, keď sa ho ujal známy tréner Tomáš „Kid“ Kovács. Ako sa spoznali? „Na boxerských zápasoch. Ja som s boxom začínal v inom boxerskom klube. Raz som mal nezhody so svojím trénerom a na schodoch som stretol súčasného pána trénera Tomáša Kida. On mi povedal, aby som nesmútil a keď chcem, tak môžem prestúpiť k nemu. Od toho dňa sme spolu. Pracujeme a žijeme krásny športový život.“

O vážnej dopravnej nehode
V roku 2017 utrpel vážnu dopravnú nehodu. Zlomil si dva krčné stavce a hovorilo sa o možnom konci kariéry. „Vtedy mi veľmi pomohli moji najbližší – rodina a pán tréner Tomi Kid. Boli pri mne v tých najťažších časoch a podržali ma. Priznám sa, že som sa bál o svoje zdravie,“ spomína s odstupom štyroch rokov. Na zápästí mu dodnes „svieti“ dátum tejto nehody.

O úspechoch 
Prvú cennú medailu získal v roku 2016, keď vybojoval bronz z majstrovstiev Európy juniorov v Anape. O dva roky neskôr triumfoval na otvorených majstrovstvách Európskej únie vo Valladolide. Významný je aj bronz z Európskych hier v Minsku v roku 2019. V júni tohto roka uspel na európskom šampionáte v Paríži, ktorý bol aj európskou kvalifikáciou. V rozhodujúcom štvrťfinálovom zápase zdolal Belgičana de la Chapella.
„Hovoril som pánovi trénerovi, že dnes prepíšeme históriu. Cítili som, že sa nám to podarí. Ten zápas som si užíval a nikdy nezabudnem na koniec a vyhlásenie výsledku. V hlavne mi prebehlo milión spomienok – o príprave, o boxe, o mojom živote. Neubránili sme sa slzám. Išlo o jeden z najkrajších momentov v mojom živote,“hovorí 23-ročný „Bandi“.
Úspech viedol cez kvalitnú a tvrdú prípravu. Týždeň čo týždeň vyrážali na kempy do Maďarska, Rakúska, Poľska, na Balkán, najmä pre sparingy. A to aj v náročných časoch, keď ich mnohí odhovárali, že cestovať sa pre pandémiu nedá. „Bolo to  náročné obdobie, ale vďaka manažérskym schopnostiam pána trénera sme mohli trénovať naplno. Do nášho tímu sa tiež pridali ďalší členovia: fyzioterapeut a odborník na stravu,“ opisuje boxer dôležité momenty z prípravy.

O koronavíruse
Mimochodom, na konci marca sa médiami „prehnala“ informácia, že Andrej Csemez je prvý slovenský profesionálny športovec s potvrdeným koronavírusom. „Po návrate z olympijskej kvalifikácie z Londýna sme išli celá výprava do karantény. Ja som bol na Akadémii Tomiho Kida s Vilim (slovenský reprezentant Viliam Tankó, pozn. autora) a s trénerom. Po testovaní nám povedali, že mám pozitívny výsledok. Nechápal som, lebo som  nemal žiadne ťažkosti,“ hovorí Andrej a pridáva trpkú skúsenosť: „Najviac ma však štvalo to, že sa o mňa zrazu zaujímali všetky médiá. Pri žiadnom mojom úspechu som nemal toľko telefonátov. Senzácia sa predáva.“

O olympijských hrách
Napokon Andrej Csemez zvládol nielen koronavírus, ale aj spomenutú olympijskú kvalifikáciu, a tak smeruje na svoje premiérové olympijské hry. Pod piatimi kruhmi v Tokiu sa v jeho kategórii do 75 kilogramov predstaví spolu 24 pästiarov. S akými ambíciami odchádza do Japonska?  „V mojom okolí my všetci hovoria, že už to, že som sa tam dostal, je obrovská vec. Ale ja by som sa chcel vrátiť domov s cenným kovom. Bude to veľký boj, ale som pripravený.“
Naposledy mala Slovenská republika zastúpenie v boxe na olympijských hrách v roku 1996. Vtedy v Atlante súťažili hneď dvaja slovenskí boxeri – Peter Baláž a Gabriel Križan.

O ďalších boxerských plánoch i mimošportovom živote
„O tri roky sú olympijské hry v Paríži. Budem mať ešte len 26 rokov, to je ideálny vek pre box. Verím, že budem ešte lepší, ako som teraz. Po olympijských hrách by som chcel boxovať profesionálne a boxovať v najsilnejších svetových organizáciách.“
A kde sa vidí, povedzme o 15 rokov? „Ťažká otázka, ale najdôležitejšie je, aby sme boli zdraví! Nepotrebujem rušný život. Mne stačí pár dobrých ľudí, priateľov okolo seba a hlavne rodinka.“

O dobrých a zlých ľuďoch
Andrej Csemez sa nehanbí za svoj pôvod, že je Róm – naopak, je na to hrdý. Tvrdí, že „biely, žltý, modrý či čierny, každý z nás je rovnaký človek. Líšime sa len v tom, že niektorí sú dobrí a iní zlí; ja som dobrý.“ Dodáva, že osobne sa s diskrimináciou vo svojom živote nikdy nestretol.

ANDREJOVE TOP
športovec: Muhammad Ali
životný zážitok: keď som sa kvalifikoval na olympijské hry
jedlo: tatarák
hudba: rap z rokov 1990 – 1993 / Old School
značka auta: Lada Niva, ale neriešim značky áut; nech je auto spoľahlivé a pohodlné. Momentálne jazdím na Volkswagen Golf 8.
 
 


SLOVO MÁ TRÉNER

Tomi KID Kovács o Andrejovi Csemezovi:

„Andrej sa ku mne dostal, keď chodil do 7. triedy základnej školy. Od tej doby žijeme spolu krásny športový život. Nebolo to vždy ružové a ľahké. Stalo sa, že úspechy vystriedali pády, ale po toľkých rokoch sme tu stále spolu a pracujeme na splnení si svojich snov. Nie je to len vzťah tréner a zverenec. Sme ako rodina.

Ja mám vždy smelé plány a veľké ciele. Často sa mi za to aj vysmievajú, ale bez veľkých snov to nejde. Práve v tom sme s Bandim skvelý tím. Máme veľké ciele a tvrdo pracujeme na ich splnení. 

Najdôležitejšie v tom celom je, že sa mi podarilo vychovať nielen úspešného športovca, ale hlavne dobrého človeka!“


Mohlo by vás zaujímať