Slovenská cyklistika prechádza veľkým vývojom. Talentovaní pretekári už dnes dosahujú skvelé výsledky, no aby sa mohli rovnať svetovej špičke, potrebujú nielen tvrdý tréning, ale aj najmodernejšie diagnostické a vedecké metódy.
Jedným z ľudí, ktorí na tom intenzívne pracujú, je bývalý olympionik a úspešný cyklista Martin Riška, ktorý sa venuje výchove mladých talentov. My sme mali možnosť sledovať ich detailné testovanie, kde sa skúmala nielen aktuálna výkonnosť, ale aj potenciál na zlepšenie.
Jedným z analytikov, ktorí sa na testovaní podieľali, bol aj Leo Lendvorský, odborník a analytik na športovú prípravu z oddelenia diagnostiky Národného športového centra. Ten spoluprácu hodnotí veľmi pozitívne:
"Veľmi sa teším tomu, že sme zintenzívnili spoluprácu so slovenskou cyklistikou. Za posledný rok sme otestovali komplet širšiu slovenskú reprezentáciu, ale aj tím Pierre Baguette, ktorý jazdí kontinentálny pohár. Snažíme sa byť nápomocní a pomôcť slovenskej cyklistike aj z pohľadu športovej fyziológie."
Čo presne sme skúmali?
Naši testovaní športovci absolvovali sériu špičkových testov, ktoré nám poskytli detailný obraz o ich fyzickej pripravenosti. Tieto testy nie sú bežné ani v profesionálnych kluboch, preto ide o mimoriadne hodnotné dáta, ktoré pomôžu pri ďalšom tréningovom procese.
1. Analýza telesného zloženia – koľko svalov, koľko tuku?
Najprv sme sa zamerali na zloženie tela, teda pomer svalovej hmoty, tuku a vody v organizme. Využili sme na to špeciálny bioimpedančný prístroj, ktorý cez telo posiela slabý elektrický prúd.
Prečo je to dôležité?
- Čím vyšší podiel svalov, tým lepší výkon, ale aj regenerácia.
- Príliš veľa tuku môže spomaľovať a negatívne ovplyvňovať výdrž.
- Dostatok telesnej vody je nevyhnutný pre výkon a predchádzanie dehydratácii.
Mladí cyklisti sa už v tejto fáze ukázali ako výborne pripravení, no niektorí budú musieť ešte zapracovať na pomere svalov a tuku, aby optimalizovali svoju hmotnosť.
2. Fyziodiagnostika – správne držanie tela a pohybová efektivita
Dôležitou súčasťou testovania bola aj fyziodiagnostika, teda analýza pohybového aparátu. Cyklistika je síce „len“ o šliapaní do pedálov, ale ak niekde v tele nefunguje biomechanika správne, môže to viesť k zraneniam alebo nižšiemu výkonu.
Špecialisti sa zamerali na:
- Stabilitu a mobilitu kĺbov (najmä bedrové a kolenné kĺby).
- Svalové dysbalancie – či je jedna strana tela silnejšia než druhá.
- Správne držanie tela na bicykli – optimálne nastavenie sedla a riadidiel.
Výsledky ukázali, že niektorí jazdci majú slabšiu mobilitu bedrového kĺbu, čo môže ovplyvniť efektivitu šliapania a časom viesť k bolestiam. Tento problém však možno vyriešiť cieľovými kompenzačnými cvičeniami.
3. Wingate test – 20 sekúnd maximálnej záťaže
Ak chceme vedieť, ako rýchlo dokáže cyklista vyvinúť maximálny výkon, Wingate test je ideálna metóda.
Ako test prebieha?
- Cyklista šliape 20 sekúnd na špeciálnom cyklotrenažéri s vysokou záťažou.
- Cieľom je vyvinúť čo najvyšší výkon v čo najkratšom čase.
- Zaznamenávame maximálny výkon (W), priemerný výkon a úroveň únavy.
Tento test je mimoriadne náročný, pretože odhalí, ako rýchlo dokáže cyklista generovať energiu v anaeróbnom režime – teda bez prístupu kyslíka. Výbušnosť je dôležitá najmä pri šprintoch alebo prudkých zrýchleniach počas pretekov.
4. Spiroergometria + laktátová krivka – vytrvalosť pod drobnohľadom
Vytrvalosť je v cyklistike kľúčová. Aby sme presne vedeli, ako funguje aeróbna a anaeróbna kapacita jazdcov, použili sme spiroergometrický test v kombinácii s analýzou laktátu.
- Spiroergometria znamená, že športovec šliape na cyklotrenažéri so špeciálnou maskou, ktorá meria spotrebu kyslíka a produkciu oxidu uhličitého.
- Laktátová krivka sa určuje pomocou odberov krvi počas zvyšujúcej sa záťaže, aby sme videli, kedy sa začína hromadiť kyselina mliečna (únava svalov).
Tento test nám presne ukázal:
- Aeróbny prah – kedy cyklista pracuje efektívne a bez nahromadenia laktátu.
- Anaeróbny prah – pri akej intenzite sa svaly začínajú zahlcovať laktátom.
- Maximálnu spotrebu kyslíka (VO2max) – ukazovateľ absolútnej vytrvalostnej kapacity.
Čím lepšie výsledky v tomto teste, tým dlhšie dokáže cyklista udržať vysoké tempo bez vyčerpania.
5. Meranie kinetiky kyslíka vo svale m. vastus lateralis
Posledným špeciálnym meraním bolo sledovanie kinetiky kyslíka vo svale vastus lateralis (časť štvorhlavého stehenného svalu).
Pomocou špeciálneho senzora sme sledovali, ako rýchlo a efektívne sa kyslík dostáva do pracujúceho svalu. Tento parameter je dôležitý najmä pre regeneráciu medzi intervalmi a schopnosť udržať výkon aj v neskorších fázach pretekov.
Vďaka takýmto testom a špičkovej práci odborníkov má slovenská cyklistika ideálne podmienky na ďalší rozvoj. Ak budú jazdci správne pracovať s týmito dátami, môžeme sa v budúcnosti tešiť na ešte lepšie výkony na svetovej scéne.
