Aula FTVŠ UK na chvíľu premenila na miesto, kde sa prelína energia športovcov, zvedavosť vedcov a vášeň trénerov. II. odborná konferencia Národného športového centra o vytrvalostnom tréningu nebola iba ďalším podujatím v kalendári. Bola to udalosť, ktorá mala vlastné tempo, vlastnú dynamiku a vlastné tiché pulzovanie – presne také, aké má dobrý vytrvalostný výkon.
Už od rána bolo cítiť príjemné očakávanie. Vrava v predsálí, stretnutia známych tvárí, rýchle podanie ruky či krátke debaty nad šálkou kávy – všetko vytváralo atmosféru, ktorá sa nedá naplánovať, iba prežiť. A keď sa slova ujala štátna tajomníčka pre šport Ivana Šufliarska Libiaková, publikum stíchlo spôsobom, ktorý prezrádzal rešpekt aj záujem. Vo svojom príhovore pripomenula, že žijeme v dobe, keď šport už nemôže stáť iba na talente a odhodlaní: „Vytrvalosť nie je cieľ, ale cesta, po ktorej kráčame každý deň. Na tejto ceste potrebujeme vedu, skúsených trénerov, rezortné strediská aj samotných športovcov – všetkých, ktorí chápu, že úspech vzniká tam, kde sa poznatky stretávajú s praxou. Je pre mňa skutočnou radosťou sledovať, ako sa tieto svety dnes spojili pod jednou strechou.“
Jej slová nezostali visieť vo vzduchu – nadviazali na ne prednášky odborníkov, ktorí počas celého dňa prinášali pohľady z najrôznejších oblastí. Každá prednáška mala svoju farbu, svoju energiu, svoj vlastný rytmus: od fyziológie a biochemických mechanizmov, cez štruktúru profesionálnych tímov, až po diagnostiku vytrvalostných športovcov v prostredí rezortných stredísk. Nešlo len o fakty a grafy – za každým vystúpením stál kus výskumu, skúseností a neraz aj osobného príbehu.
Medzi prednáškami sa účastníci zhromažďovali v skupinkách, preberali nové poznatky, spochybňovali svoje doterajšie predstavy či hľadali spôsob, ako by jednotlivé myšlienky dokázali aplikovať v tréningovom procese. Bolo poznať, že prítomní nehľadajú univerzálne recepty, ale chcú lepšie porozumieť samotnej podstate vytrvalosti – jej limitoch, možnostiach a tajomstvách, ktoré sa odhaľujú len tým, ktorí sú ochotní ísť do hĺbky.
Keď sa konferencia v popoludňajších hodinách chýlila ku koncu, nikto nemal pocit, že odchádza len s poznámkami v zápisníku. Záverečné poďakovanie organizátorov bolo úprimné, pretože takéto podujatie vzniká len tam, kde sa stretne nadšenie, odbornosť a skutočná chuť spolupracovať. A práve to sa podarilo.
Národné športové centrum zároveň vyjadrilo vďaku všetkým rečníkom a partnerom, ako aj FTVŠ UK a rezortným športovým strediskám, ktoré svojou podporou pomáhajú budovať moderný, vedecky podložený systém starostlivosti o slovenských športovcov.
Konferencia tak potvrdila, že vytrvalosť nie je iba tréningová disciplína, ale aj symbol – symbol spolupráce, trpezlivosti, ľudskej energie a ochoty kráčať vpred. A že slovenský šport má mnoho ľudí, ktorí túto cestu chcú tvoriť spoločne.
